Včely, kravy či voda. Všetko bude pripojené na internet vecí

Internet vecí sa dá využiť takmer vo všetkom. Jedna z oblastí, ktoré najviac zasiahne revolúcia menom internet vecí, je poľnohospodárstvo. Či už ide o chov zvierat, alebo pestovanie rastlín a plodín, inteligentné prístroje nám budú pomáhať maximalizovať úžitok z nich a lepšie využívať zdroje. Globálny rast počtu obyvateľov vyvíja čoraz silnejší tlak na väčšiu produkciu jedla. Farmársky priemysel tak bude v nasledujúcich dekádach dôležitejší než kedykoľvek predtým.

Výskum spoločnosti McKinsey Global Institute ukázal, že poľnohospodárstvo je najmenej digitalizovaná oblasť zo všetkých druhov priemyslu. Situácia sa však postupom času mení a toto odvetvie bude čoraz viac digitalizované. Technologický vývoj, inovácie a najmä internet vecí vo farmárstve bude podľa prieskumu Business Insider Intelligence napredovať. Podľa odhadov sa do roku 2020 počet pripojených zariadení v poľnohospodárstve zdvojnásobí na takmer 75 miliónov.

Budúcnosť efektívneho hospodárenia

Zmena klimatických podmienok núti ľudí zamýšľať sa nad efektívnejším využívaním zdrojov. Svetová banka vidí ako jednu z najväčších výziev v 21. storočí efektívne hospodárenie s vodou. Keď globálna populácia dosiahne v roku 2050 viac než 9 a pol miliardy obyvateľov, farmári budú musieť zvýšiť produkciu potravín o neuveriteľných 68 percent. Dosiahnutie tohto cieľa však nebude jednoduché, pestovatelia bojujú s nedostatkom vody a úbytkom pôdy, spôsobenými zmenami klímy.

Technológie internetu vecí budú mať nezastupiteľnú úlohu pri prechode od tradičných, neefektívnych metód k inteligentnému, precíznemu poľnohospodárstvu. To umožní farmárom šetriť náklady efektívnym využívaním hnojív, pesticídov a zavlažovania, čím sa zvýšia výnosy a produkcia prostredníctvom monitorovania v reálnom čase. V súčasnosti sa realizuje množstvo projektov a podľa odhadov sa do roku 2020 trh s inteligentným poľnohospodárstvom zvýši na takmer 5 miliárd dolárov.

Internet vecí a monitorovanie všetkého

Dobrá správa je, že každá časť poľnohospodárskej výroby je merateľná a získané dáta sa dajú použiť v prospech zefektívnenia výroby a v konečnom dôsledku aj zvýšenia produkcie. V čase kultivácie pôdy možno rozmiestniť po poliach senzory merajúce vlhkosť, teplotu, PH či znečistenie ovzdušia a vody, čo sa prejavuje ako kľúčový parameter. Nie je tak nevyhnutné viac manuálne kontrolovať kvalitu pôdy a vody, všetky dáta sa dajú zobraziť a analyzovať v reálnom čase. Vďaka týmto technológiám možno zabrániť nežiaducim stavom a v prípade potreby zasiahnuť do pár minút.

Efektívnosť využitia vody sa dá zvýšiť aj opatreniami zameranými na únik vody z potrubí alebo presným zavlažovaním na základe vlhkosti v pôde pre potreby konkrétnych rastlín. Inak povedané, farmári môžu zavlažovať polia vtedy a toľko, koľko si to pestované plodiny vyžadujú. Celý tento proces môže byť vďaka internetu vecí úplne automatizovaný. V suchých oblastiach môže mať hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve veľkú hodnotu. Precízne spravovanie zásob vody, presný výpočet prevádzky ventilov a optimálne stratégie zavlažovania vedú k lepším postupom pri ochrane vodných zdrojov.

Inteligentné poľnohospodárstvo možno aplikovať aj na stroje: od sledovania telemetrických údajov z traktorov, ako je napríklad presná poloha, najazdené kilometre, spotreba či hospodárnosť jazdy vodiča, až po autonómne traktory a kontrolu ich výjazdov.

Bohaté možnosti využitia však nie sú len v pestovateľskej, ale aj v chovateľskej oblasti. Farmári zaoberajúci sa chovom hovädzieho dobytka dokážu prostredníctvom senzorov nielen presne zistiť, koľko zvierat majú, ale aj kde sa nachádzajú a ako sa správajú. Na základe dostatočného množstva dát a algoritmov môžu identifikovať, či sa napríklad krava práve nachádza v ideálnom stave na insemináciu, či je teľná alebo chorá.

Pilotné projekty sú spustené

Odvážnejší pestovatelia a chovatelia už technológiu internetu vecí do svojich výrobných procesov implementovali. Po celom svete je spustené množstvo zaujímavých prípadov využitia v praxi. Pestovatelia kivi v Taliansku, ktoré je druhým najväčším exportérom na svete, vyvinuli stratégiu využitia senzorov na precízne zavlažovanie. Podarilo sa im tak znížiť straty na plodoch. Pri vybraných plodoch na diaľku monitorujú ich veľkosť, čím vedia vyhodnotiť ideálny čas na zber. S rovnakým zariadením merajú aj teplotu a vlhkosť prostredia. Podobne využívajú internet vecí aj pestovatelia olív, kolumbijskí pestovatelia banánov či indonézski farmári na kakaových plantážach.

Najdôležitejšia sa zdá technológia internetu vecí vo včelárstve. Albert Einstein predpovedal, že po smrti poslednej včely vyhynie celá planéta. Českí študenti spolu s odborníkmi vymysleli spôsob, ako monitorovať včely a úle na diaľku. Senzormi merajú hmotnosť, teplotu, vlhkosť aj prípadné zmeny polohy. Od pilotného projektu si sľubujú, že na základe zozbieraných dát budú schopní predpovedať správanie včiel. Vďaka pripojeniu úľov budú včelári upozornení, že možno vytáčať med bez toho, aby museli včely vyrušovať. Nie nadarmo sa hovorí o pripojení všetkého, dokonca aj ustríc. Monitorovaním čistoty a prietoku vody možno chrániť ustrice pred znečistením, parazitmi aj ochoreniami. Vďaka senzorom, dátam a algoritmom dokážu chovatelia predpovedať čas zberu s takmer dokonalou presnosťou už tri dni vopred.

Kapacity využitia internetu vecí v poľnohospodárstve nie sú ani zďaleka vyčerpané a vo svete je ešte nespočetné množstvo prípadov, v ktorých je využiteľný. Či už ide o včelárstvo, chov hospodárskych zvierat, obrábanie pôdy na poliach a pestovanie rastlín na nich, pestovanie plodín v ovocných sadoch, skleníkoch, alebo vodné hospodárstvo. Technológie internetu vecí budú už čoskoro všadeprítomné.

Autor: Juraj Timko

Článok vyšiel v septembrovom vydaní časopisu PC Revue.